Denis Dufala je študent žurnalistiky na Univerzite Komenského a letný semester sa rozhodol stráviť na výmennom pobyte v Lotyšsku. To však ešte netušil, čo sa bude diať. Denis nám poskytol rozhovor o jeho odchode z Lotyšska a o dňoch strávených v karanténe.
Po vypuknutí pandémie v Európe sa Denis ešte stále nachádzal v hlavnom meste Lotyšska a nevedel, či sa v najbližších dňoch dostane domov. Veľvyslanectvo SR v Rige im oznámilo, že majú možnosť odcestovať domov. O ich odchod sa postaral vládny špeciál ČR, ktorý pristával v Prahe. Denis však stále nebol rozhodnutý, či sa chce domov vrátiť. Rozhodol sa vo chvíli, keď sa dozvedel, že neskôr by mohol byť návrat do domoviny náročnejší alebo úplne nemožný.
Z Lotyšska cestovali ako skupina, väčšinou študenti, ktorí boli na výmenných pobytoch. Pred vstupom do lietadla im lekár zmeral teplotu a ak bolo všetko v poriadku, mohli nastúpiť. Na letisku v Prahe ich čakal autobus, ktorý ich mal odviezť nevedno kam. Nakoniec sa v autobuse potvrdila informácia, že budú prevezení do karantény v Gabčíkove. Po tejto správe zavládla v autobuse pochmúrna nálada, pretože všetci približne vedeli, čo ich tam čaká.
Po príchode do Gabčíkova im zdravotník podal bližšie informácie o tom, čo sa bude nasledujúce hodiny diať.
Denis vraví, že na personál nemôže povedať nič zlé: ,,Viem, že ak by mohli, zniesli by nám modré z neba. Ak budeš milý ty, budú aj oni.” Jediné, voči čomu má výhrady je strava, v ktorej majú veľký chaos.
Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcom článku, samaritáni nemajú na starosti stravu, ale samozrejme sa snažia pomôcť aj s týmto problémom. Denis je jeden z tých, ktorí si uvedomujú vážnosť situácie a vážia si všetko, čo pre nich zamestnanci robia.
V Gabčíkove sa momentálne nachádza veľké množstvo osôb a uspokojiť potreby všetkých je takmer nemožné.
Na záver má Denis odkaz pre pracovníkov: ,,Uvedomujem si, že je to neskutočne náročné a ďakujem, že aj po všetkých sťažnostiach ste sa na to nevykašľali a neodišli odtiaľ. Ďakujem v mene všetkých, že sa o nás staráte a pomáhate nám v ťažkých chvíľach. Presne takýchto ľudí Slovensko potrebuje najviac a v momentálnej situácii sa naozaj ukazuje naša spolupatričnosť.”