Pripravte sa na oslavy 20. výročia ASSR! Chceme sa s vami podeliť o príbehy, ktoré stoja za zrodom našej organizácie. A verte, že na začiatku boli nielen vízie a plány, ale predovšetkým srdcia plné túžby pomáhať.
Zrodenie myšlienky pod Tatrami
Všetko odštartovala myšlienka, ktorú niesla hŕstka podtatranských lekárov združených v spoločnosti EMERGENCY MEDICAL SERVICE – EMS, s.r.o. Títo záchranári zvyknutí konať rýchlo a efektívne sa rozhodli, že je čas preniesť myšlienku samaritánstva na Slovensko. Inšpiráciou a cennými partnermi boli rakúski kolegovia samaritáni, s ktorými už vtedy úzko spolupracovali.
Už na začiatku bolo jasné – nechceli byť len regionálni. Túžili byť súčasťou niečoho väčšieho. Preto okamžite nadviazali kontakt s medzinárodnou organizáciou Samaritan International. Táto organizácia ich prijala a s nadšením podporila ich snahu.
Dňa 12. augusta 2005 sa zrodila Asociácia samaritánov Slovenskej republiky (ASSR). Za jej vznikom stál prípravný výbor plný odhodlaných ľudí: MUDr. Ján Hencel, MUDr. Ján Jedinák, MUDr. Marián Maďar a MUDr. Marcel Sedlačko. Boli to ľudia, ktorí verili, že vzájomná pomoc a organizované samaritánstvo sú presne to, čo Slovensko potrebuje.
Pohľad zakladateľa: Prekážky a viera v pomoci
Ako to vyzeralo v hlavách a srdciach tých, ktorí stáli pri kolíske ASSR? Položili sme dve kľúčové otázky dnešnému prezidentovi ASSR a jednému zo zakladajúcich členov, MUDr. Marcelovi Sedlačkovi:
Ktorý moment, obraz alebo pocit z úplných začiatkov zakladania ASSR v roku 2005 Vám utkvel v pamäti ako najsilnejší a prečo bola myšlienka samaritánstva taká dôležitá, že ste sa jej rozhodli venovať?
„Boli sme všetci srdcom lekári záchranári, ktorú túto činnosť vykonávali na dennej báze v regióne pod Tatrami, ohraničení hranicami okresu, kraja, krajiny. A s príchodom myšlienky samaritánstva sme zrazu všetky hranice zmazali. Boli sme presvedčení, že budeme, tak ako doposiaľ, pomáhať ľuďom na Slovensku. Ale vďaka vzniku samaritánskej organizácie sme mali možnosť sa vzdelávať, nasávať vedomosti tých, ktorí mali za sebou početné misie po celom svete a teraz myslím našich rakúskych kolegov, učiteľov, tútorov, ktorí už v tej dobe mali za sebou početné zahraničné skúsenosti. A boli sme si istí, že s ich podporou a vedením sa pomáhať do sveta dostaneme aj my. A to bola myšlienka, ktorá bola pre nás tak príťažlivá, že jej nebolo možné odolať. A naplnila sa do bodky už čoskoro.“
Aká bola najväčšia prekážka alebo pochybnosť, ktorej ste čelili pri zakladaní ASSR a čo Vám vtedy dodalo silu veriť, že sa asociácii podarí vybudovať takúto sieť a dosiahnuť dnešnú úroveň?
„Ak sa zamyslím 20 rokov dozadu, nenachádzam žiadnu pochybnosť, žiadnu obavu, s ktorou by sme v tej dobe do tejto „rieky“ vstupovali. Boli sme nadšení, vidiac pred sebou možnosti, ktoré sa nám zrazu otvárali. Od začiatku sme sa veľmi intenzívne začali vzdelávať, či už u nás doma, keď za nami vycestovali rakúski školitelia, ale mnohokrát v Rakúsku, spoločne s ich samaritánskym tímom. Kolegovia nám vytvorili obrovské možnosti a venovali nám rovnaké množstvo času a energie, ako ich vlastným členom. A za toto sme im dodnes nesmierne vďační, pretože nám vydláždili cestu, ukázali chyby, ktorých sa máme vyvarovať a poskytli nám skúsenosti a vedomosti, ktoré sami rokmi nadobudli na záchranných a humanitárnych misiách po celom svete.
Vízia, ktorá sa pretvorila v tím
Už v roku 2006 začali prvé intenzívne školenia. S veľkou podporou a vďaka vedeniu rakúskych samaritánov, predovšetkým Ralpha Ebharta a Josefa Rienera, začali budovať niečo unikátne: slovenskú časť medzinárodnej Jednotky rýchleho nasadenia – Slovak Samaritan Rapid Response Team (SkSRRT). Cieľom bolo mať tím schopný zasahovať nielen doma, ale i v zahraničí, pripravený stáť bok po boku s partnermi.
Samaritánstvo nie je len o rýchlom zásahu. Od začiatku bolo cieľom aj ďalšie činnosti, ako sociálne, vzdelávacie a ďalšie. Ale podstatou bola pomoc ľuďom, ako základná myšlienka samaritánstva.
Centrum ľudskosti sa presúva na východ
Do tohto príbehu vstúpila žena, ktorá sa pre myšlienku samaritánstva doslova nadchla – Mgr. Renáta Zichová (dnes Penazzi). V tom čase pôsobila ako prednostka Obvodného úradu v Starej Ľubovni, no jej záujem rýchlo prerástol do plného nasadenia. Po skončení pôsobenia vo funkcii sa najskôr stala predsedníčkou, neskôr generálnou sekretárkou ASSR. Začala okolo seba združovať ďalších, rovnako zanietených ľudí. Práve vďaka tejto ľudskej energii a obetavosti sa činnosť ASSR postupne presunula do Starej Ľubovne. Z malej skupiny lekárov sa formovala silná rastúca organizácia postavená na dobrovoľníctve a nezištnej pomoci.
