Poznáte ten pocit, keď nie ste vo svojej koži? Keď neviete, čo vám presne je a čo tento stav spôsobilo, ale ste takí mrzutejší, smutnejší, podráždenejší…jednoducho „netýkavkoví“…? Hm, ja to poznám. Chcete to prekonať, ale veľmi si s tým nedokážete dať sami rady. A vtedy by mne napríklad pomohlo jediné (aspoň takto to v tej chvíli cítim) – čokoľvek milé od jedinej osoby na svete. Zdá sa, že naozaj čokoľvek – úsmev, vtip, čajík, kávička, objatie, pekné slová…. hocičo, ale skutočne iba od jedinej konkrétnej osoby na celom šírom svete. Náhrada je placebo, ktoré nie je účinné. Tento originál je nenahraditeľný. Tak, ako keď čakáte na slnko. A ani najjasnejší mesiac ho nenahradí…ako keď máte chuť na pivo – nedá sa zameniť vodou…ako keď kdesi vo svojom vnútri počujete nemé slová „čo nedokážeš sám, to dokážeme spolu“ a uveríte im…Čakáte na ten živý most…pilier…a potrebujete sa oprieť …..
Svet je plný očakávaní. A my?…my plní predstáv, túžob, snov, plánov… To je to, čo by nás malo hnať vpred, dávať energiu a radosť zo života. Ale čo ak sa ten váš jediný pilier na svete vôbec nenájde…stratí…zmizne…spadne…? Všetko skončí? Svet stratí pestré farby? V srdci i hlave svieti „low batery“ a vy nevidíte zdroj energie? No? Problém asi, však? Aj ja som si to myslela. A držalo ma to pomerne dlho. Aale… milujem hviezdy, hviezdnu oblohu za tmavej letnej noci. A raz pri pohľade na takú nádheru som si uvedomila, že tie hviezdy sú tam stále. Dokonca aj vtedy, keď je zamračené a ja ich nevidím. Problém je len to, čo si takto vo svojom vnútri, v srdci, hlave zadefinujete. To, že vaše vnútro občas otupí bolesť neznamená, že neexistuje liek. To, že cítite chlad neznamená, že ste v dobe ľadovej. A to, že v tme nič nevidíte neznamená, že všetka krása sveta niekam odišla… Veľakrát sa pozeráme a nevidíme, počúvame, no nepočujeme…túžime dostávať, ale nedokážeme prijať. Hovorím tomu ľudská ulita, lebo nie sme len skrytí pred svetom, ale ani my ten svet nemôžeme vnímať a slimačie tempo nás oberá o zážitky, splnené sny…priateľov…i o ten most či pilier. Život je ako taký živý tvor, organizmus, kde všetko so všetkým súvisí. Každým rozhodnutím je treba počítať s následkami/dôsledkami. Na každú akciu príde reakcia. …a každú „netýkavosť“ ukončí dotyk. Možno nie presne v tej očakávanej chvíli, ale on príde. A všetko, čo ste „nechali v čakárni“ berte ako svoj vklad. Ako keď bez zaváhania upotíte a zašpiníte značkový dres pre výhru v zápase… keď obetujete pohodlie a spánok, lebo štúdium a zodpovednosť nepustia…keď zvládnete bolesť pre zrodenie nového života…
Každá dôležitá okolnosť v živote nám niečo zoberie, ale niečo aj prináša. Občas poriadne prefacká, občas poučí, vzpruží…posilní….Vitajte teda v posilňovni, kde je osobným trénerom sám život…
Danka