V oblasti humanitárnej pomoci a krízového manažmentu existujú misie, ktoré si vyžadujú nielen odborné znalosti, ale aj precíznu koordináciu, odolnosť a odvahu. Jedným z tých, ktorí stáli na čele najťažších logistických akcií, bol Mgr. Jakub Liščinský, MBA, vedúci misií za Asociáciu samaritánov Slovenskej republiky (ASSR).
V tomto rozhovore sa dozviete viac o jeho skúsenostiach, výzvach, s ktorými sa stretol, a o tom, aké faktory sú kľúčové pre úspešné zvládnutie takýchto náročných operácií. Rozoberieme prípravu, koordináciu, ale aj ľudský aspekt týchto zásahov.
Mohli by ste nám na úvod povedať, ktorých misií sa ASSR zúčastnila v poslednom období?
Ďakujem za otázku. V prvom rade je dôležité si upresniť, čo sa myslí pod pojmom „posledné obdobie“. Ak vezmeme posledné 2 až 3 roky, nehovoriac o našom nasadení na hraniciach pri vypuknutí vojny na Ukrajine, kde sme poskytovali svoje služby v tranzitných centrách alebo v kempoch pre utečencov, bolo ich neúrekom. Môžeme spomenúť misie tímu EURACARE Flight and Shelter, ktorých bolo celkovo 5 za posledný rok a niekoľko mesiacov. Tieto misie sa špecifikovali na evakuáciu a repatriáciu osôb z postihnutých oblastí. Ako príklad môžeme uviesť prevoz onkologických a iných chorobami trpiacich detí z Gazy do rôznych krajín v Európe, ako sú Írsko, Belgicko a Francúzsko. Samozrejme, pomáhali sme aj slovenským občanom, ako napríklad pri vypuknutí vojny v Izraeli a Palestíne, kde boli naši občania uviaznutí bez možnosti návratu do svojej domoviny. Posledná misia tohto typu sa uskutočnila v októbri, kedy sme evakuovali slovenských aj európskych občanov z Bejrútu. Tieto misie tímu ECFS trvali niekoľko dní. Ak sa však vrátime k misiám na hraniciach, ktoré sa týkali tranzitných centier alebo tímu ETC (Emergency Temporary Camp), tieto boli niekoľkomesačné. Až teraz, keď sa pokúšam zhrnúť posledné roky, si uvedomujem, že posledné obdobie, aj vďaka pandémii COVID-19, boli pre nás veľmi bohaté na misie.
Aké boli vaše najväčšie logistické výzvy pri príprave misií, na ktorých sa ASSR zúčastnila, a čo všetko je potrebné zohľadniť pri plánovaní takýchto operácií?
Veľmi dobrá otázka. Každá misia má svoje špecifiká, samozrejme, záleží to od dĺžky nasadenia, typu nasadenia, bezpečnostného rizika alebo aj ďalších faktorov, ktoré môžu byť prítomné na mieste. Pred každou misiou vykonávame analýzu rizík, na základe ktorej pripravujeme ďalšie podklady, ako je Plan of Action, plán bezpečnosti a ochrany, a mnohé ďalšie. Ak sa však bavíme o najväčších výzvach v rámci logistiky, tak je to predovšetkým otázka ľudského potenciálu, teda našich dobrovoľníkov. To bola výzva, ale zároveň aj nie. Musím povedať, že naši dobrovoľníci sú veľmi profesionálni a pristupujú ku každej misii alebo reálnemu nasadeniu s veľkou mierou profesionality. Samozrejme, niekedy však nemajú možnosť vziať si ten čas, keďže nemajú osobné voľno alebo dovolenky. Niektorých sme dokonca dočasne zamestnali pre potreby Ministerstva vnútra, čo nám umožnilo realizovať aj dlhšie operácie, ktoré trvali niekoľko mesiacov.
Aj keď názov MODUL EURACARE FLIGHT & SHELTER je už pojmom medzi odbornou verejnosťou, predsa vás poprosím o stručné predstavenie tohto modulu, ktorý je tak dôležitý pri vašich misiách.
Modul European Assistance Team for Citizens of Areas of Evacuation (EURACARE Flight & Shelter) je letecký evakuačný tím, ktorý bol vybudovaný Leteckým útvarom Ministerstva vnútra SR v spolupráci s nemeckými Johannitermi a slovenskými samaritánmi. Tento modul využíva lietadlá patriace vládnej letke na evakuáciu ľahko alebo stredne ťažko zranených, ako aj nezranených európskych občanov z krízových oblastí sveta späť do Európy. Na mieste nešťastia poskytuje modul dočasné núdzové ubytovanie, elektronickú registráciu evakuovaných, zdravotnú a psychosociálnu starostlivosť, konzulárnu asistenciu a následný letecký transport. Modul dokáže zabezpečiť transport až 3 ležiacich pacientov. V roku 2023 bol modul úspešne certifikovaný počas cvičenia MODEX v Turecku a bol zapísaný do databázy modulov EÚ. A ako som spomenul už sme mali 5 reálnych misií od jeho certifikácie.
Pri takto komplexných misiách je nevyhnutné mať spoľahlivý tím. Ako ste vyberali členov tímu a aké vlastnosti sú podľa vás kľúčové pre úspech?
Členovia do týchto medzinárodných záchranných modulov sú vyberaní na základe toho, či spĺňajú minimálne kritériá, ktoré sú pre každý modul špecifické. Naši členovia musia prejsť naším trojstupňovým vzdelávaním, ktoré zahŕňa rozšírený kurz prvej pomoci, druhý stupeň – kurz jednotky rýchleho nasadenia (IC RRT) a nakoniec tretí stupeň – medzinárodné poľné cvičenie FTX (simulácia nasadenia jednotky pri prírodnej katastrofe), ktoré sa realizuje v ťažkých podmienkach a trvá 5 dní. Ak úspešne absolvujú tieto cvičenia a vzdelávanie, môžu sa uchádzať o miesto v týchto medzinárodných moduloch. Keď sa bavíme o medzinárodných moduloch, musia členovia ešte splniť jednu ďalšiu podmienku – ovládať anglický jazyk, ktorý je pracovným a zároveň komunikatívnym jazykom pri misiách. Rád by som však zdôraznil, že napriek tomu, že ide o záchranné moduly, nepotrebujeme iba zdravotníkov. Súčasťou týchto tímov sú rôzni experti a špecialisti z rôznych oblastí, ktorí zabezpečujú logistiku, registráciu, psychosociálnu starostlivosť a podobne. Veľmi často si verejnosť myslí, že tieto moduly sú len zdravotnícke, ale to nie je pravda. Každý zdravotnícky tím potrebuje svoje zázemie, svoj tím zložený z ďalších ľudí, aby mohol efektívne fungovať. Práve preto sú tieto tímy veľmi komplexne pripravené aj na tie najťažšie podmienky.
Keď organizujete misiu do postihnutých alebo zasiahnutých oblastí či krajín, aké faktory určujú vašu schopnosť rýchlo zasiahnuť a ako sa zabezpečuje dostupnosť potrebného materiálu a vybavenia?
Toto je veľmi špecifická otázka, ale pokúsim sa to vysvetliť. Ak sa bavíme o leteckom evakuačnom tíme, jedným z najdôležitejších faktorov sú letecké povolenia. To znamená, že na to, aby lietadlo mohlo letieť alebo preletieť nad nejakou krajinou či oblasťou, potrebuje mať povolenie. Do niektorých krajín to môže trvať pár dní, do iných 7 dní, a v niektorých prípadoch aj viac než 2 týždne. V zásade ale platí, že pri urgentnej situácii musí tím reagovať na výzvu do 4 hodín a do ďalších 12 hodín byť pripravený vyraziť. To znamená, že za ideálnych podmienok, ak všetko funguje, ako má, môže byť tím nasadený do približne 16 hodín. Zatiaľ bol náš priemer okolo 2 týždňov. Samozrejme, nejde len o samotné povolenie, ale aj o stabilizáciu zdravotného stavu pacientov, aby boli „fit to fly“ (spôsobilí na let), a aby mali všetky potrebné víza a dokumenty. Naša posledná operácia, pri ktorej sme transportovali choré deti, trvala 6 dní na prípravu a na 7. deň sme už leteli. Čo sa týka materiálu a vybavenia, niečo máme uložené na bratislavskom letisku, a niečo v našej centrále v Plavči. Vždy sa podľa potreby dohodneme, čo si vezmeme so sebou, aby sme nezobrali materiál, ktorý nie je nevyhnutný.
Aké nástroje a technológie boli najviac využívané počas vašich misií a ako tieto inovácie pomohli zefektívniť logistiku a operácie na mieste?
Máme rôzne partnerstvá a zariadenia, ktoré nám pomáhajú počas týchto nasadení. Ako príklad uvediem spoluprácu s jednou spoločnosťou, ktorá nám poskytuje SIM karty s internetovým pripojením kdekoľvek sme vo svete. Druhým dôležitým nástrojom je naša aplikácia, ktorá nám pomáha pri registračnom procese a následnom spracovaní informácií a štatistík. Okrem toho používame mobilné telefóny a špeciálnu tlačiareň, ktorú máme so sebou na palube. Rád by som však zdôraznil, že skôr ide o celkový systém, ktorý máme nastavený, než o jednotlivé nástroje, ktoré používame. Tento systém zahŕňa efektívnu komunikáciu a zdieľanie informácií s naším zázemím a základňou na Slovensku. Správne nastavené procesy sú to, čo je naozaj najcennejšie a čo nám pomáha výrazne zefektívniť logistiku a operácie na mieste.
Misie, organizované Sekciou krízového riadenia, Leteckým útvarom MV SR spoločne s Asociáciou Samaritánov SR, za podpory Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, sú príkladom profesionálnej a efektívnej reakcie na katastrofy, ktoré si vyžadujú špičkovú logistiku, rýchlu akciu a spoľahlivý tím. Mgr. Jakub Liščinský, MBA ako vedúci za ASSR týchto náročných operácií, prináša cenný pohľad na to, čo všetko sa skrýva za takými zásahmi. Jeho skúsenosti sú svedectvom nielen o logistickej náročnosti, ale aj o ľudskej stránke záchranných misií, kde je každé rozhodnutie kľúčové pre záchranu životov.
